Otrava hubami

    Dlho očakávané letné dažde konečne priniesli znesiteľné, príjemné letné podmienky. A pre milovníkov lesa ešte aj niečo naviac- začala nám hubárska sezóna. Skororanná prechádzka v tichom lese s vôňou dažďa je balzamom pre každú unavenú dušu. Navyše, huby sú vďačnou potravinou pri snahe upraviť svoj jedálniček: na 1 kilogram čerstvých húb pripadá v prepočte len 150 až 500 kalórií. Obsahujú menej ako jedno percento tuku a zhruba 90 percent hmotnosti tvorí voda. Sú bohaté na bielkoviny (15 - 30 percent), z ktorých je však podľa druhu huby stráviteľných iba 1 až 4 percentá. Obsahujú vitamíny skupiny B, predovšetkým B1 a B2, vitamínom D a niektoré druhy v čerstvom stave aj malým množstvom vitamínu C. Zo stopových prvkov je v nich zastúpený najmä fosfor a draslík. Na druhej strane, lesné huby dokážu absorbovať vysoké množstvá ťažkých kovov z pôdy a nahromadiť ich v plodnici. Platí to najmä pre ortuť a kadmium. Preto by sa im mali vyhýbať tehotné a dojčiace ženy, ako aj malé deti. 

Avšak ako každá iná vášeň, aj tá hubárska predstavuje riziká. Pomýliť sa pri zbieraní sa neraz podarilo aj skúseným hubárom, priam "odrasteným" v lese, nieto ešte začiatočníkom. Jedna z najväčších chýb pre neskúseného hubára je ísť do lesa sám s "hubárskym atlasom", alebo inou pomôckou a porovnávať hubu s obrázkom. Platí pravidlo, že ak si nie som hubou 100% istý, radšej ju nevezmem. Huby nikdy nezbierame do igelitových vreciek, tašiek alebo sieťok. Môžu sa v nich spariť, rozložiť a vylučovať látky- toxíny, ktoré sú zdraviu nebezpečné. Tie sa delia na silne toxické, toxické a škodlivé.

Pri otrave hubami rozlišujeme pravú otravu jedovatými hubami (otrava môže viesť k úmrtiu) a otravu spôsobenú nesprávnou úpravou a skladovaním húb (nebezpečné sú u malých detí a starých, príp. chorých ľudí). Pacient si môže uškodiť aj pri požití jedlej ale starej, plesnivej huby alebo huby napadnutej nejakým parazitom. Každá huba obsahuje iné druhy toxínov a preto sa aj príznaky značne líšia. K prejavom otravy nemusí dôjsť okamžite. Niektoré intoxikácie nastupujú aj s niekoľkohodinovým až dňovým odstupom. Preto treba vždy myslieť spätne na to, že sme jedli huby, i keď to bolo pred týždňom.

K najnebezpečnejšiemu typu otravy patrí hepatotoxická otrava (napr. muchotrávka zelená- u človeka s váhou 60kg stačí len 50g tejto huby.). Je to preto, že toxíny pôsobia priamo na pečeň, spôsobujú ťažké toxické poškodenie pečene a stav sa môže skončiť hepatálnou (pečeňovou) kómou s následnou smrťou pacienta.

Gastroenteritický typ otravy je najčastejším typom, pretože ho spôsobuje najväčšie množstvo húb. Patria sem napríklad niektoré druhy pečiarok, plávok, čírovka a rýdzik kravský.

Príznaky:

• nevoľnosť
• nauzea
• úporné zvracanie
• krútivé pohyby čriev
• kŕčovité bolesti brucha
• hnačky
• potenie

Prvú pomoc vždy prispôsobujeme príznakom, ktorými postihnutý trpí. Ak uplynula od požitia húb menej ako polhodina, môžeme vyvolať zvracanie a podať aktívne uhlie. Nikdy však nevyvolávame zvracanie u človeka s poruchou vedomia. Čo najskôr zaistíme transport do zdravotníckeho zariadenia a zaistíme zvyšky jedla alebo zvratky na toxikologickú analýzu.

Na záver, vráťme sa ešte do školských čias a pripomeňme si najznámejších dvojníkov. Pretože opatrnosti nikdy nie je dosť 😊