Astma a šport- dá sa to !

Alergických ochorení, astmatikov pribúda každým rokom viac. Častokrát sú pacienti mylne presvedčení, že so športom musia nadobro skončiť. Nie je to však pravda.

Ani astma Vás nemusí pripraviť o šport, dokonca ani znížiť výkon. Treba len vedieť ako na to a zo začiatku sa nevzdávať. Mnoho vrcholových športovcov bojuje s týmto ochorením. Napríklad nepredbehnuteľná astmatička je britská svetová rekordérka Paula Redcliffová, držiteľka svetového rekordu v ženskom maratóne s časom 2:15:25, ktorý dosiahla v roku 2003 v Londýne. Zároveň je držiteľkou štyroch z piatich najrýchlejších časov v histórii. Mogens Jensen, dánsky astmatik, si v roku 2007 splnil sen, keď sa mu podarilo vyliezť na Mount Everest. Prekonal tak nielen seba, ale aj svoje problémy s astmou, ktoré sa pri studenom vzduchu zvyknú zhoršovať.

U športovcov - astmatikov poznáme námahovú, alebo ponámahovú astmu (EIA - exercise induced asthma). Je spôsobená veľkým prúdom vzduchu pri námahe, ktorý vysušuje sliznicu priedušiek, a väčším množstvom alergénov, ktoré sa do dýchacích ciest dostanú. U vytrvalcov navyše spôsobuje silný vplyv parasympatík (časti riadiaceho autonómneho nervového systému) v dobe telesného kľudu po námahe kontrakcie hladkého svalstva v stenách priedušiek a ich zúžení.. Situáciu zhoršuje dehydratácia pri väčšom potení. Preto je u športovcov- astmatikov dopĺňanie tekutín nápojmi dvojnásobne dôležité.

Pre astmatikov je najlepšie behať vo vzduchu "vyčistenom od alergénov a prachu", čiže najlepšie v lese, obzvlášť ihličnatom a pri mori. Zlé je to v meste, kde je prach, smog a väčšie sucho. Z týchto dôvodov sa viac astmatikov venuje zimným a vodným športom - behu na lyžiach, plávaniu a napríklad aj windsurfingu.

Atléti - astmatici si musia dôsledne doliečiť prechladnutie, infekčné ochorenia dýchacích ciest, pretože v opačnom prípade sa rozbehne problém s astmou. Značne sa oplatí nič neunáhliť. S tréningom alebo pretekmi by sa malo začínať aspoň týždeň po skončení liečby infekcie.

Pravidelné cvičenie môže pomôcť zlepšiť silu, zvýšiť pľúcnu kapacitu a dokonca zmierniť príznaky astmy. K ťažkostiam môže dôjsť vo včasnej fáze astmatickej odpovede, po 6 - 10 minútach fyzickej záťaže, či do 10 - 15 minút po ukončení fyzickej záťaže. Dokonca sa príznaky objavujú až po 6 - 8 hodinách od ukončenia fyzickej záťaže. Jedná sa o neskorú astmatickú odpoveď na fyzickú námahu, ktorú má asi 10 % astmatikov.

Neexistuje spôsob, ako zabezpečiť, aby sa astmatický záchvat nevyskytol počas tréningu. Je vhodné vyhnúť sa silne urbanizovaným oblastiam vrátane centier miest a rušných ciest, kde je najvyššie znečistenie ovzdušia. A ak nemôžete trénovať inde, skúste bežať skoro ráno, pretože znečistenie je najmenej znečistené.

Základom športovej prevencie je postupné otužovanie dýchacích ciest a to aj v priebehu roka a tiež pri samotnej záťaži. Pokiaľ chcete trénovať aj v zimných mesiacoch je dobré trénovať celú jeseň, aby si sliznice zvykli na podchladený a vlhký vzduch. V samotnom tréningu je dôležité dostatočne dlhé a hlavne postupné rozjazdenie alebo rozbehanie. Je dokázané, že spúšťačom záchvatu bronchospazmu je prudké zrýchlenie ventilácie, ktoré nedostatočne prekrvené steny priedušiek nadmerne podchladí. V praxi to znamená najmenej 20 až 30 minút zahriatia v miernej intenzite (približne tep 120-130/min), než sa pustíte do intenzít v oblasti aeróbneho prahu a vyššie.

Ak vás záchvat predsa len postihne, začnite s tréningom pozvoľna a intenzívny tréning spočiatku postačí tak 2-3 minútový. To vám pomôže si vytvoriť predpoklady pre lepší výkon a svoje intervaly budete môcť zvyšovať.

Veľmi dôležité, ale nie pre všetkých samozrejmé je dodržiavanie predpísanej liečby lekárom. Taktiež hlavne pri dlhších a samostaných športov musí mať astmatik vždy poruke svoj "sprej prvej pomoci".

Tak športu zdar!